Domáce násilie je pálčivým problémom dnešnej spoločnosti

Domáce násilie je pálčivým problémom dnešnej spoločnosti a je závažným sociálno-patologickým javom.

Za domáce násilie sa vo všeobecnosti považujú len jeho najviditeľnejšie formy a to fyzické násilie a sexuálne zneužívanie. Ostatné formy domáceho násilia ako násilie psychické, alebo zanedbávanie ostávajú zvyčajne neznáme, čo je príčinou toho, že v mnohých prípadoch dochádza k domácemu násiliu bez toho, aby došlo k jeho identifikácii.

Násilie nie je v mnohých prípadoch vôbec jednoduché rozpoznať a to predovšetkým jeho menej viditeľné formy. Je často skryté a v očiach okolia agresora a jeho obete zostáva neodhalené, prípadne je ich okolím tolerované alebo úplne ignorované. Samotné chápanie domáceho násilia, resp. agresie v domácom prostredí, je v očiach laickej verejnosti nejednotné a neúplné.

Samotné násilie sa spočiatku javí nevinne. Prvé prejavy sú menej závažné ako ich pokračovanie. Podradenie určitých foriem správania pod kategóriu prejav násilia, je sťažené tiež tým, že sú obeťami alebo okolím obete z rozličných príčin považované za bežné, normálne alebo akceptovateľné. Formy násilia, ktoré sa môžu vyskytovať aj súčasne, rozdeľujeme na fyzické násilie, psychické násilie, sociálne násilie, ekonomické násilie a násilie sexuálne.

Násilníkom aj obeťou môže byť každý – rodič aj dieťa, ženy a dievčatá, rovnako muži a chlapci. Dieťa môže byť obeťou domáceho násilia kedykoľvek do dovŕšenia dospelosti, môže byť obeťou rodičov, starších členov rodiny, súrodencov. Rovnako dospelý človek môže byť obeťou násilia v ktoromkoľvek štádiu života, môže byť obeťou svojho partnera, detí alebo mladších členov rodiny.

Pre domáce násilie medzi partnermi v intímnom vzťahu sú typické 3 fázy:

Prvá fáza predstavuje vystupňovania napätia, kedy násilník vyvoláva konflikt, vyhráža sa obeti, zosmiešňuje ju alebo uráža. Obeť býva často presvedčená o vlastnej vine a v snahe vyhnúť sa konfliktu spolupracuje s násilníkom, správa sa úslužne a pokorne,

Druhá fáza značí už samotný akt násilia a prejavuje sa ako fyzické, psychické alebo iné násilie, resp. ich kombinácia,

Poslednou fázou je odprosovanie, ospravedlňovanie zo strany násilníka vo forme kvetov, darčekov, plaču, sľubov, že už sa to nikdy nestane, zvaľovanie viny na iných, na deti, na prácu, často krát na samotnú partnerku.

Akákoľvek forma násilia zanecháva na obeti určité stopy (telesné a psychické prejavy). Tieto stopy závisia od konkrétneho spôsobu agresie, jej intenzity i frekvencie a predstavujú to, čo vníma okolie obete.

Obete domáceho násilia nemajú v mnohých prípadoch možnosť zastaviť agresiu a zmeniť situáciu, v ktorej sa nachádzajú a preto pomoc nezainteresovaných osôb sa stáva nenahraditeľným krokom na ceste k vyslobodeniu sa z utrpenia.

Bc. Timea Barossová