Joga ako rovnováha, cvičenie, filozofia a sloboda

„Každý, kto vie dýchať, môže cvičiť jogu“: povedal známy učiteľ jogy T.K.S. Krichnamacharya

Joga je starodávny súbor vedomostí, ktorý vznikol v Indii pred viac ako 5000 rokmi.

Joga je teda o zjednotení vedomia jednotlivca s univerzálnym vedomím.

Slovo "Yoga" - joga má pôvod v sanskrite , jeden z najstarších a údajne „svätých“ písaných jazykov na svete., kde "yuj" znamená v preklade "zjednotiť alebo integrovať."

Joga je dnes považovaná za mainstream.

Spoločným menovateľom všetkých foriem súčasnej jogy, je túžba cvičenca po forme duševného pokoja a jasnosti, fyzickej sily a rovnováhy. Joga je zvyčajne definovaná z pocitu deficitu. Okrem hmatateľných zdravotných výhod (ktoré sú dnes už vedecky dokázané) očividne ponúka niečo, čo ak sa nestratí, je pre väčšinu z nás v každodennom živote prinajmenšom nebezpečne ohrozené.

Kto je jogín? Jednoducho povedané, jogín / jogínka je osoba praktizujúca a vyznávajúca (a milujúca) jogu.

Dávni jogíni verili, že človek má byť v harmónii sám so sebou a so svojím prostredím, jeho telo, myseľ a duch musia byť jedno.

Na zjetnotenie týchto troch aspektov je potrebná rovnováhe naších emóci, činov a myšlienok.

Jogíni nám zanechali popis, ako dosiahnuť a udržať tento rovnovážny stav.

Prostriedkom sú tri hlavné princípy jógy: telesné cvičenie, dýchanie a meditácia.

Joga je technika, ako sa vyrovnať so sebou samým. Integrálna technika, ktorá funguje na fyzickej, emocionálnej a mentálnej úrovni.

Joga je rovnováha. Doslova, keď pri balančných cvičeniach stojíme na jednej nohe, na rukách či na hlave, ale aj keď skúšame svoju trpezlivosť a ambície. A to najmä v prenesenom zmysle, keď sa snažíme dosiahnuť moderné balansovanie medzi prácou a rodinou, známejšie pod heslom „work-life balance“.

Pozitívne účinky jogy na telo, myseľ a dušu sú nesporné. Joga ovplyvňuje modernú myseľ a jej preťaženie zhonom a hystériou 21. storočia. Všímavosťou a kombináciou dýchania a pohybu sa precvičuje sebauvedomenie a to vytvára prvý predpoklad na zmenu vzorcov správania.

Joga je uznávaná ako liečebná metóda pri poruchách krvného obehu, poruchách spánku, nervových ťažkostiach (úzkosť a depresia), chronických bolestiach hlavy a chrbta, ako aj pri strese. Cvičenie fyzických jogových cvičení (ásan) buduje a naťahuje svaly, zvyšuje sa flexibilita, zlepšuje sa zmysel pre rovnováhu a koordináciu, zvyšuje sa všeobecná vytrvalosť a radosť zo života. Aktivácia svalov, šliach, väzov, krvných a lymfatických ciev zvyšuje krvný obeh a priaznivo pôsobí na trávenie a prácu všetkých orgánov.

Jogové cvičenia zlepšujú krvný obeh, stimulujú vnútorné orgány a endokrinný systém nášho tela, čoho výsledkom je zlepšenie zdravia a prevencia pred ochorením.

Joga je sloboda. Alebo inak povedané: Joga vytvára podmienky, ktoré prinesú stav slobody na dosah. V sanskrte sa sloboda nazýva „moksha“.

Dýchacie techniky sa vyvinuli z konceptu, že dych je zdrojom života.

V joge sa dosahuje kontrola nad vlastným dýchaním pomocou jeho vedomého predlžovania a usmerňovania. Sústredením sa na dýchaciu techniku sa pripravuje svoja myseľ na ďalší krok k meditácii.

Vo všeobecnosti panuje názor, že pri meditácii sa naša myseľ musí úplne "vyprázdniť", čo však nie je celkom pravda. Počas meditácie sa jogíni snažia upokojiť svoju myseľ a sústrediť sa na prítomný moment. Cvičením telesných pozícií a dýchacích techník, ktoré vedú k precíteniu vlastného tela, joga rozvíja našu sústredenosť, koncentráciu a pomáha pri eliminovaní každodenného stresu.

Joga nie je náboženstvo. Keď už hovoríme o budhizme: Joga, aj keď to mnohí ľudia predpokladajú, nie je náboženstvom, ale praktickou životnou filozofiou. Joga ponúka rámec pre osobný rast bez formulovania presvedčení.

Čo je joga podľa definície Patanjaliho?

„Joga je utíšenie myšlienok v mysli“ – (Patanjaliho Yoga Sutra 1.2)

योगश्चित्तवृत्तिनिरोधः॥२॥


yogaścittavṛttinirodhaḥ||2||