Maroško a jeho prvá multitrifecta

Moja prvá multitrifecta
15. Spartan Race Beast Lipno
22.09.2018
Dĺžka/lenght: cca 24km
Prevýšenie/elevation: cca 1400m
Čas/time: 08:07:18
Počet trestných angličákov/burpees: 60

Lipno nás v piatok vítalo krásnym, teplým, letným počasím, no v sobotu prišla pravá sychravá jeseň s maximálnou teplotou 13 stupňov.

Niektorí vraveli, že je to ideálne počasie na preteky, že nám aspoň nebude teplo, ale ja žijem na najteplejšom území Slovenska, tak som zvyknutý na vyššie teploty, pre mňa by bol ideál minimálne o 10 stupňov vyšší, ako v predchádzajúci deň.

A počasie bolo práve to, čo mi komplikovalo preteky najviac.

Nebolo to zase nič strašné, našťastie som sa dokázal patrične zahriať, no keď zafúkal vietor, bolo to veľmi nepríjemné.

Bol som svedkom, ako odnášali jedného pretekára z trate s hypotermiou a bál som sa, aby sa to nestalo aj mne.

Veľa som kašlal a fúkal si nos. Organizátori nás dokopy štyrikrát namočili do vody, z toho raz hneď po štarte, takže celú trať sme bežali v mokrých topánkach.

Samotná trať nebola náročná, bol to určite jeden z tých ľahších beastov, no ja som sa možno cítil najviac zničene práve po tomto. Chcel som ho totiž zdolať pod 9 hodín, čo bol môj osobný limit, ktorý som si stanovil pred pretekmi, a tak som sa trošku aj viac ponáhľal.

Stúpania takisto neboli príliš zložité, ale prešli sme hádam všetkými zjazdovkami, ktoré daný kopec ponúkal.

Niektorí pretekári a hlavne pretekárky sa sťažovali na niektoré prekážky, hlavne na váhu vriec pri Herkulovej kladke, no mne ani táto prekážka nerobila väčšie problémy ako zvyčajne. Možno som si len vybral to správne vrece.

Najťažšie prekážky pre mňa boli: atlas carry, plate drag a bucket carry, kde som druhú polku okruhu ťahal vedro so štrkom po zemi, lebo som ho jednoducho nevládal držať pred telom, napriek tomu, že mi rozhodca dovolil naplniť ho len dopoly.

Samozrejme najkrajšou prekážkou bol chodník korunami stromov – vysoká vyhliadková veža, z ktorej boli krásne výhľady na okolitú krajinu.

Zážitok znepríjemňoval len studený vietor. Od tohto bodu sme bežali už len smerom dole do festival arény.

Neprekonal som len dve prekážky: traverse wall a opäť hod oštepom.

Teší ma, že aj s mojím boľavým ramenom som dokázal pomerne ľahko prejsť všetky rúčkovacie prekážky.
To, že preteky neboli také náročné, vôbec nevadí, neberiem to ako negatívum, skôr naopak.

Okolitá príroda bola pekná, prekážky boli pestré a podľa mňa aj vhodne rozmiestnené. Mne osobne vadilo len to chladné počasie. Ako najpozitívnejší zážitok považujem stretnutie s mnoho známymi ľuďmi, ktorým som sa úprimne potešil. Samozrejme som vďačný za každé povzbudenie na trati, ktorých som dostal asi milión.
V cieli ma čakala Beast medaila, moja prvá multitrifecta a takisto aj regionálna, česká trifecta (nášivka).

To, čo som si zaumienil na začiatku roka som si teda splnil a som pripravený na ďalšie, nové výzvy.