Spartan Race pri Viedni nevynechal ani Maroš ani Maria Theresia

Uplynulý víkend som sa zúčastnil pretekov Spartan Race pri Viedni (Wiener Neustadt), a tak prvýkrát môžem porovnať, čím sa líšia takéto preteky od pretekov v strednej Európe.

Prostredie vojenskej akadémie pekné, niekoľko tisíc ľudí, pretekárov, aj divákov. Chvíľku mi trvalo kým som sa zorientoval a dostal na registráciu a vybavil všetko potrebné.

Už hneď štart bol trošku iný, na aký som zvyknutý. Pretekári si dávali rozcvičku priamo na štarte, začali krúžiť dokola, a potom ich moderátor rozdelil na dve skupiny a popohnal ich proti sebe - pripomínalo mi to pogovanie na rockovom koncerte (moshpit). Ja som ich len sledoval zozadu z bezpečnej vzdialenosti. Čo sa mi ale nepáčilo bolo, že sme nedodržali presný čas štartu, meškali sme pár minút - na štarte chýbala časomiera, a tak odpočítavanie ostalo na moderátorovom uvážení.

Prekvapilo ma tempo pretekárov - bolo dosť nízke a dokázal som držať tempo s poslednými. Po pár sto metroch sa vytvoril rad pred úzkou cestičkou do lesíka, no v zásade som stále nerozumel, prečo sa to tak vlečie. Jednoducho si dávali načas. V lesíku som narazil na prvú novú prekážku - nosenie drevených bedničiek, ako nákupy. Zainteresovaný to poznajú aj pod názvom farmer carry, čo som mal našťastie nacvičené z gymu, takže som konečne mohol zužitkovať aj tieto skúsenosti.

Miestni vojaci pre nás pripravili príjemné prekvapenie, oživenie pretekov - plazenie sa pod tankom.

Mojich prvých 30 angličákov som absolvoval na traverse wall, kde sa mi nešťastne pošmykla noha, ale povedal som si, že nevadí.

Snažil som sa sústrediť na ďalšie, ťažšie prekážky, ktoré ma len čakali. Šplh po lane bol našťastie opäť "nasucho", takže mi nerobilo veľké problémy dočiahnuť na zvonček, hoci práve pri tomto šplhu ma mierne chytal kŕč do zadného stehna. Trošku obmenený bol pre mňa aj sandbag carry, kde som vláčil placaté vrecia s oficiálnym spartan označením a napísanou váhou 50 lbs (cca 22,6kg). Najväčší problém bol v tom, že to bolo malé vrece a nevedel som ho riadne uchopiť, ale zvládol som aj toto bez vážnejších komplikácií.

Pri prekážke bender som opäť dlhšie čakal, kým sa dostanem na rad, aj som sa zakecal s jedným pretekárom, tak mi trošku rýchlejšie ubehol čas. Už som netrpezlivo čakal stanicu s občerstvením, bol som celkom vysilený, no pár pohárov vody ma opäť prebudilo k životu.

Keď som došiel k atlas carry, tak som vedel, že to nebude také jednoduché. Videl som, že niektorí zdatní pretekári s ťažkosťami nosia ťažkú betónovú guľu. Pýtam sa dobrovoľníka, že koľko váži tá guľa a vraví mi, že 20 kíl a zároveň pozerá na mňa a dodáva, že je nemožné, aby som to zvládol. To ma namotivovalo ešte viac a vravím mu, nech mi len pomôže zdvihnúť tú guľu. On mi ešte raz zopakoval a pokúšal sa ma presvedčiť, že to nemôžem spraviť, ale podal mi guľu do rúk.

Moje prvé myšlienky po prvom metri boli nadávky na toho dobrovoľníka, lebo keď to bolo 20 kíl, tak ja som pápež. Keď som si potreboval oddýchnuť, tak som si oddýchol, pustil guľu na zem a niektorí pretekári mi potom pomohli opäť zdvihnúť guľu, no táto prekážka mi strašne vyťahala ruky a celkovo ma možno najviac vysilila.

Dostal som sa k invert monkey baru, mojej celkom obľúbenej prekážke, ktorú som doteraz stále spravil, no tyče sa strašne šmýkali a bolo veľmi ťažké sa udržať a nakoniec som sa v trištvrtine zošmykol. Pocítil som trochu sklamanie, ale pomerne rýchlo som to hodil za hlavu (60 trestných burpees). Spravil som ďalšiu novú prekážku - vodorovne natiahnuté lano, po ktorom bolo treba uchytiť sa rukami aj nohami a prerúčkovať sa až k zvončeku. Multi rig, veril som si, no opäť boli zablatené tyče a v polke prekážky som sa zošmykol (90 BP).

Vyšiel som po cargo sieti hore a v cca 5m výške som prešiel po úzkej kladine a následne po sieti dole.

Kontajner s ľadovou vodou, ktorá nebola až taká ľadová, ma celkom osviežil a zmiernil bolesť v svaloch. Na olympuse som si taktiež veril, veď na posledných dvoch sprintoch som ho dal s prehľadom.

Opäť sa vyhovorím na šmykľavú prekážku, no cítil som však, že aj svaly v rukách sú už strašne unavené. Chýbalo mi asi jedno prechytenie, aby som zazvonil na zvonček (120 BP). Pár metrov, hneď za rohom ma čakal môj "obľúbený" oštep. Terč sa mi zdal dosť blízko, takže aj moje nádeje boli dosť vysoké. Dal som si pozor, aby som si nepristúpil lano, hodil som ho dobrým smerom, oštep doletel, zapichol sa a hneď aj vypadol (150 BP). Teší ma aspoň progres na tejto prekážke.

V zápätí sme museli vyliezť po kolmej sieti na asi 5m vysokej stene hore, kde ma chytil kŕč do lýtka. Už som mal naozaj unavené svaly. Dal som si magnéziový shot a pokračoval som k twisteru. Táto prekážka bola tiež pre mňa novinkou, a tak som nevedel akú taktiku mám na ňu zvoliť. Začal som dobre, dokonca mi to išlo lepšie, ako som čakal, ale dvakrát som zavadil o pretekára vo vedľajšej dráhe a to ma vyviedlo z koncentrácie a došli mi aj sily - v dvoch tretinách som spadol (180 BP).

Nasledovala už iba jedna zákruta, obehnutie okolo sochy Márie Terézie, posledná vysoká stena, skok cez oheň a cieľ. Výsledný čas 2:50:23.

Ak by som mal zhrnúť tieto preteky, tak by som povedal, že náročnosťou bola trasa veľmi pestrá, páčila sa mi, aj prostredie bolo pekné. Ľudia boli aj tu veľmi milí a zdvorilí, podporovali ma, ponúkali mi pomoc na prekážkach, dokonca mi raz ponúkli, že odskáču za mňa angličáky, no to som slušne odmietol.

Nepáčila sa mi práve táto skutočnosť, že pretekári si pomáhali v burpee zóne a skákali trest namiesto druhého. Pretekári si dokonca pomáhali na prekážkach zakázaným spôsobom, čo by sa pri CEU Spartan Race nemohlo stať.

Tento Sprint mi skôr pripomínal naše charity sprinty, bolo to také voľnejšie, že pretekári si niekedy robili, čo chceli a dobrovoľníci im na to nič nepovedali. Na multi rigu som videl jedného pretekára, ktorý len na tejto jednej prekážke trikrát rôzne porušil pravidlá. Práve ten zápal pre súťaživosť u pretekárov mi chýbal najviac.

Celkovo však tieto preteky, aj napriek predošlej negatívnej kritike, hodnotím ako pozitívnu skúsenosť.

Absolvoval som mnoho nových prekážok, získal som prvú "zahraničnú" sparťanskú medailu a určite uvažujem nad tým, že si túto lokalitu niekedy zopakujem.