Strava

„Tvoja výživa bude tvojím liekom.“

/Hypokrates,5st.p.n.l./  

Strava má veľmi dôležitú úlohu v živote človeka. Významne ovplyvňuje zdravie a kvalitu života. Strava dodáva organizmu energiu a je súčasne i zdrojom množstva ochranných faktorov.
Zdravotný stav je odrazom aktuálnych pomerov a výsledkov pôsobenia zložitej a neustále sa rozvíjajúcej sústavy životných a pracovných podmienok.
Správna výživa je dôležitá nielen pre zdravý organizmus, ale hlavne pre organizmus postihnutý  ochorením, vtedy keď zlyhávajú regulačné mechanizmy, či pôsobí stres.
Nevhodná strava s nedostatočnou aktivitou, fajčením, alkoholom a psychickým stresom patrí k rizikovým faktorom.
Výživa je jedným z faktorov, ktoré majú vplyv na imunologické mechanizmy pri vzniku ochorení, ale i počas liečby. Zdravý človek pravidelne denne prijíma tekutiny a potravu, ale ako by toto bolo úplne nepotrebné pre ťažko a kriticky chorého.
Správnou výživou je možné ochoreniam predchádzať, ale ich aj korigovať. Preto je výživa dôležitou súčasťou liečby.
 

ZLOŽKY POTRAVY

Potrava sa skladá zo surovín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Z potravy získavame potrebnú energiu a doplnkové účinné látky, potrebné na uchovanie zdravia.                                                                                                                                                                               
Adekvátny príjem potravy je zložený z vyváženého množstva základných živín : vody, sacharidov, bielkovín, tukov, minerálov a vitamínov. Potraviny sa líšia medzi sebou  svojou výživnou hodnotou /obsah výživných látok v danom množstve potravy/. 
Živiny majú tri hlavné funkcie: dodávať energiu pre procesy prebiehajúce v organizme a pohyb, zabezpečovať stavebný materiál pre tkanivá a regulovať procesy v tele.

Základné druhy sacharidov sú: monosacharidy /jednoduché/, disacharidy,škroby /polysacharidy/ a vláknina potravy. Sacharidy a ich premena sú v organizme hlavným zdrojom energie pre centrálny nervový systém a hlavným zdrojom energie pre kostrové svalstvo. Deti ich potrebujú na rast, pretože im môžu poskytnúť energiu potrebnú na delenie buniek. Prvoradú úlohu pri premene cukrov má glukóza. Koncentrácia glukózy v krvi /glykémia/ sa zvyšuje po jedení. Skoro všetky sacharidy sú v rastlinách. Disacharidlaktóza je v mlieku a v mliečnych produktoch . Sacharidy sa nachádzajú v cukre a aj vo  výrobkoch z bielej múky a v ryži.                                                                                                

Bielkoviny sú najhodnotnejšou živinou, ich  nič nemôže celkom nahradiť. Bielkoviny sú jednoduché a zložené. Bielkoviny sú kompletné /živočíšne – z mäsa, hydiny, rýb, mliečnych produktov a vajec/ a nekompletné /rastlinné/. Bielkoviny sú organické látky, z ktorých vznikajú hydrolýzou alebo trávením aminokyseliny. Pre organizmus znamenajú jediný zdroj nenahraditeľných aminokyselín ,ktoré potrebuje v detstve k rastu a v dospelosti na obnovenie niektorých buniek a na vytváranie krvných bielkovín, enzýmov, niektorých hormónov a obranných látok. Aminokyseliny sú esenciálne /netvoria sa v tele a musia sa do neho dostávať vo svojej konečnej podobe ako súčasť bielkovín obsiahnutých v potrave/ a neesenciálne /telo si ich môže vytvoriť/. Vstrebávané aminokyseliny krv privádza do pečene, kde sa metabolizujú a prechádzajú do krvi. Močovina je hlavnou odpadovou splodinou premeny bielkovín. 

Tuky sú dôležitým zdrojom energie. Tuky sú organické látky, nerozpustné vo vode a rozpustné v alkohole alebo v éteri. Tuky delíme na jednoduché a zložené. Organizmus si ich sám vytvoriť nevie, do organizmu sa musia priviesť v rastlinných olejoch. Tuky sa nachádzajú  živočíšnych tukoch a olejoch ,mlieku, vo vajcovom žĺtku, ale sú aj v rastlinných olejoch. V potrave sú aj skryté tuky – v mäse, mäsových výrobkoch ,mlieku a mliečnych výrobkoch, je potrebné ich spotrebu celkovo znižovať.  Majú sa obmedziť potraviny bohaté na nasýtené tuky živočíšneho pôvodu, ako masť, slanina, maslo, tučné syry, údeniny. Plnotučné mlieko treba nahrádzať polotučným alebo acidofilným. Tučne mäsá treba vylúčiť a nahradiť ich chudými – hovädzím, hydinou. 

Vitamíny sú organické zlúčeniny, ktoré si organizmus nemôže vytvoriť sám. Pôsobia ako katalizátory metabolických procesov. Uplatňujú sa ako súčasť tkanivových enzýmových systémov. Do organizmu prichádzajú s potravou v nehotovej forme /provitamíny/,alebo už jako hotové látky. Ak sa privádzajú v nadbytku, tak sa v organizme môžu ukladať do zásoby /okrem vitamínu C/. Pri nedostatku organizmus ochorie – hypovitaminózy až antivitaminózy. Príznaky nedostatku môžu vyvolať aj avitamíny, látky ktoré blokujú vstup vitamínov do enzýmových skupín alebo bránia aktivácií ich protetických skupín. Vitamíny rozdeľujeme na rozpustné v tukoch a vo vode. Najviac vitamínov je v čerstvej potrave, ktorá sa konzumuje čo najskôr po zbere a majú nízky energetický obsah. Vitamíny je správne zaradovať do jedálneho lístka, aby sa znížila nadmerne vysoká spotreba kalórií. Ochranné látky, ktoré sú v nich ,napomáhajú aj psychicky zaťaženému organizmu pri stresových situáciách. 

Minerály sú nevyhnutne dôležité na optimálne životné pochody organizmu. Minerály sú v organických látkach ako ich anorganická súčasť alebo v podobe voľných iónov. Minerály delíme na makrominerály/ vápnik, fosfor, sodík, draslík, horčík, chloridy a síra /a mikrominerály /železo, mangán, jód, flour, meď, kobalt, chróm a selén – stopové prvky/.
Úloha minerálnych látok v ľudskom organizme:

• v regulovaní kyslosti vnútorného prostredia,
• v udržaní osmotického tlaku,
• v rozpustnosti koloidov,
• v spoluúčasti na látkovej premene a účasti na stavbe kostry.

Voda je hlavnou súčasťou vnútorného prostredia. Podmienkou existencie každej bunky v organizme je premena látok, ktorú sprostredkúva vnútorné prostredie, t.j. mimobunková tekutina, ktorá sa skladá z krvnej plazmy a z tkanivového moku. Homeostáza je udržiavanie relatívnej stálosti vnútorného prostredia. Voda sa v organizme vždy vyskytuje spolu s nerastnými látkami. Príjem vody u dospelého človeka za deň je 2,5 l.
 

PORUCHY VÝŽIVY

Dyspepsia – ťažkosti vznikajúce poruchou činnosti tráviacich ústrojov okrem bolesti. Dyspepsia žalúdočná je častá u mladých ľudí. Zdrojom môže byť psychogénny /psychické stresy/ alebo v oblasti životosprávy / nepravidelné stravovanie, pokrmy upravené nezvyčajným spôsobom, narýchlo a hltavo požívané, fajčenie/. Dyspepsia črevná je porucha činnosti čriev bez orgánovej príčiny- narušená hybnosť- črevná motilita. Prejavuje sa zápchou a hnačkou, dyskinézou /narušenie správnej koordinácie črevných plynov/.Vyvoláva ju prejedenie, určité jedlo, telesná a duševná námaha, rozrušenie.

Vredová choroba – celkové ochorenie prejavujúce sa za určitých okolností miestnym poškodením sliznice žalúdka. Vyvoláva ju zlé zloženie potravy a nepravidelnosť v jej prijímaní a škodlivé návyky /fajčenie, pitie čiernej kávy a liehovín/.

Gastritída a enteritída – prudký zápal sliznice žalúdky alebo čreva. Vyvolá ju prejedenie, zlá kvalita a nevhodné kombinácie jedla, individuálna neznášanlivosť určitého pokrmu, alkoholu, vírusy a celkové ťažké stavy /šok, úraz mozgu/.Prejaví sa nechuťou do jedla, nauzeou, vracaním, hnačkami.

Nádory – zhubné ochorenie. Prechod natrávenej potravy cez črevo sa pritom spomaľuje a karcinogénne látky z potravy môžu dlhšiu dobu pôsobiť na črevnú sliznicu. Prejaví sa to chudnutím, málokrvnosť.

Nauzea – nepríjemný pocit slabosti a nevoľnosti, predchádza vracaniu. Človek cíti odpor k jedlu, obyčajne sliní.

Zápcha – sťažené vyprázdňovanie čriev, frekvencia stolice je znížená. Návyková – Habituálna – príznak akútne alebo chronické poruchy tráviaceho traktu. Funkčná – útlmom defekačného reflexu pri chýbaní obvyklých podnetov /pri zmene pobytu, zmene denného režimu/ alebo pre psychogénne príčiny.

Hnačka – časté vyprázdňovanie riedkej stolice, zvýšený obsah vody. Príčiny funkčné alebo organické ochorenia čriev.

Singultus – čkanie – ojedinelé začkanie po jedení, najmä objemom je fyziologické – při hypoxií mozgu alebo periférne reflexné po použití dráždivých pokrmov a šumivých nápojov.

Malasorbčný syndróm – zlé vstrebávanie ,porucha jednej či viacerých funkcií tráviacej traktu. Primárne základom je neznášanlivosť lepku. Lepok v obilných zrnách- múka u citlivých osôb vyvoláva rozličné zmeny sliznice tenkého čreva. Príznaky hnačky, chudnutie, atrofia svalová celková slabosť.

Kacheksia – ťažké schudnutie a vysilenie, nezadržateľné postupujúce celkové vysilenie.

Dysfágia – poruchy prehĺtania

Meteorimus – plynatosť, nadutie brucha napr.: zvýšená tvorba črevných plynov pri ich zníženej možnosti odchádzať cez konečník.

Borborygmy – škŕkania v bruchu, ktoré vznikajú pri pohybe obsahu žalúdka a čriev.

Hyperorexia – nadmerný pocit hladu napr.: pri hypertyreóze- prejaví sa dobrá chuť do jedla, ale človek chudne a má hnačky.